Psychóza

Tak prečo nestriedaš spoločnosť? Určite máš nejaké oblasti zaujmov, ktoré by ťa priviedli medzi nové skupiny ľudí. Izolovanie sa je pre nadväzovanie vsťahov relatívne neprínosné. Určite to vieš dobre aj sám.

Jasné, že psychozy a depresie môžu mať aj ľudia, ktorý na to nemajú zníženú genetickú odolnosť, ale predsa len... Kedže ľudí s náchylnými génmi k psychozam je počas posledných tisícročí v % populácie stále rovnako, tak to znamená, že majú nielen nevýhodu, ale aj nejaké nadpriemerné schopnosti, ktoré vyvažujú mínusi, aby sa gény dokázali rozširovať rodovo. Ale samozrejme, že teda museli byť aj schopný sa schovať extrovertne, alebo nachádzať spôsoby presadzovania sa v spoločnosti.

Introvert naväzuje na konkrétne témy zatiaľ čo extrovert dokáže rozprávať "o ničom", a o "hocičom". Spontánnosť v kolektíve je opakom introvertovej sebaorganizovateľnosti v kolektíve. Extrovert je často povrchný a však to mu umožňuje mať veľa spoločenských kontaktov, ktoré sa môžu upevňovať.
Introvert je po určitú dobu schopný sa správať ako extrovert, prípadne z dlhodobého pohladu v nejakých intervaloch. Extrovert sa nemôže správať ako introvert, lebo v introvertnosti je egoistický. Extrovert introverta môže do nejakej miery zahrať, avšak nemôže byť ním. Pokial ide o komunikovanie, tak Introvet vždy vo všetkých smeroch nemusí nedosahovať pohybu v spoločnosti ako extrovert, ale ajtak v každom prípade do nej môže vždy vstupovať a presadzovať si vlastné ambície.

Pravdepodobne dosť z toho v tvojom živote je teda o depresii kvôli, ktorej nedosahuješ to na čo máš. Nepoznám tvoj príbeh a prakticky skoro nič o tebe neviem, ale sú mi jasné nevýhody introverta v spoločnosti. A však podstatné je asi nechať sa presadiť svojou osobnosťou. Si interaktívny, takže niesi na tom psychicky zase najhoršie.

Alebo ako to vnímaš ty?

Hm

Ibaze to krasny je iba svet. Ako mrtvy by si si velmi nepomohol, mozes si pomoct tym ze budes zit a to viac nez doteraz. Vsetci ludia zase niesu rovnaky a este je ich dost, ktory ta niecim mozu milo prekvapit.

Tobi no, ale nemu sa asi nezdá že by na tomto svete bolo až tak úžasne, lebo asi nič "úžasné" nezažíva.

myslim ze ide o to comu hovoria Depersonalizacny a derealizacny syndrom

A teraz s odstupom času a po liečení? Lebo nieje to iba syndróm niečoho iného?

Určite práve toto: http://cs.wikipedia.org/wiki/Depersonalizace?

Depersonalizácia a derealizácia "v nejakom význame, prípadne význame interpretácie výrazov" áno... ale, neviem... myslel som, že niesi natoľko depresonalizovaný, že by si sa nepoznal lepšie. Ale práve depersonalizačný a derealizačný syndróm, alebo iba forma depresonalizácie a derealizácie vnímania okolia a okolia voči sebe v medziľudských vsťahoch? Myslel som, že ti ide skôr o derealizáciu vnímania emocii iných ľudí a depersonalizáciu, kvôli obrúseniu vlastného emočného spektra a nie derealizácie vnímania fyzického o samom sebe.

Nieje to tak trochu zidealizovaný pohlad na psychózu? Mám na mysli prvý príspevok:
https://zeleny.slovakforum.net/forum-f19/topic-t185.htm

To sú predsa iba súché fakty v nejakej tej forme interpretácie.
Ak niečo zidealizuješ, tak idea nestojí na faktoch, ale na domnienke. Zidealizovanie je už sekundárne, kedže idea je neoverená úvaha, myšlienky o "niečom overiteľnom" a nieje to priamo nesprostredkované vnímanie "niečoho overiteľného".