Psychóza

Psychóza
Odkazy o schizofrénii a psychóze v Angličtine:
www.personalityresearch.org/papers/byrd.html
www.wjh.harvard.edu/~cfc/Chabris2005d.html
Odkaz na českú Mensu:
http://casopis.mensa.cz/veda/kreativni_genius_nebo_psychotik.html
Odkaz je konkrétne na časopis českej lokálnej časti organizácie Mensa, kde sú nejaké tie zhrnutia o schizofrénii z vedeckého nadhladu z výskumov, ktoré sú diametrálne odlišné od ľudových porekadiel.

Aby sme si pripomenuli: Vojnový stratég a premiér Winston Churchill, Kurt Cobain z Nirvany, Jim Morrison z Doors, Režisér Spielberg, Picasso, Vincent Van Gogh, Ludwig Van Beethoven, Americký génius a laurelát Nobelovej ceny John F. Nash a mnoho dalších boli schizofrenici.




V poslednom období rokov bolo pri pokusoch s LSD vedecky dokázané, že schizofrénia je po chemickej stránke vyvolaná narušením serotoínovej a dopamínovej rovnováhy. (Narušenie hladín dopamínu pri LSD psychodéliach je po chemickej stránke relatívne podobné s niektorými metabolickými procesmi pri schizofrénii, ajked´psychodélie niesú podobné vnímaním, uvažovaním a emocionálnym stavom. LSD nieje najčastejším dôvodom vzniku schizofrénie. Väčšina schizofrenikov LSD nikdy neužívalo, značná časť ani žiadny iný typ psychoatívnych drog. Schizofrénia postihuje aj ľudí, ktorý v živote neokúsili žiadne drogy vrátane alkoholu). Schizofrénia je spôsobená chemickou nerovnováhou produkcie dopamínu a následne nevyrovnanými výplavmi dopamínu. V mozgu bez serotoínu chýbajú spomalovače metabolizmu, ktoré by stymulovali produkcie látok metabolickej výmeny, ktoré sú v medicíne nahrádzané antipsychotikami. Antipsychotiká majú za úlohu utlmiť výplavy dopamínu (- neurotransmistera) a teda aj znížiť aktivitu mozgu, čiže v podstate spomaliť metabolické procesy na úroveň (zmeniť aktivitu riadenú chemickou nerovnováhou a tokom myšlienok do stavu), kedy bude aktivita organizovateľná aj bežnými prostriedkami metabolických cyklusov organizmu. Známa schizofrenická vyvinutá predstavivosť, projektívnosť, ktorá niekedy môže prerastať až do halucinácii je vyvolaná prebujnenou aktivitou na synapsiách hladinami neurotransmistera dopamínu, ktorý označuje stopy informácii a teda je neurotransmisterom čo prenáša informáciu po synapsiách - neuronovými prepojeniami.

V momente, ked´je obnovená chemická rovnováha vyplavovania dopamínu sa dá povedať, že "post"schizofrenik je vyliečeným a v podstate psychicky zdravým človekom, ajked´si za sebou ťahá zážitky a povesť schizofrenika o, ktorých verejnosť dobre pozná všetky poveri ľudových porekadiel, ironiu a rôzne vyjadrenia o psychotikoch od rôznych pseudointelektuálov s komplexami menejcennosti a jednej nenažranej farmaceutickej spoločnosti, ktorej jeden z produktov na Schizofréniu už nechcú predpisovať žiadny doktori a to všetko bez ohladu na to či je, alebo nieje zdravým človekom.

Pokial ide o dôvod vzniku v živote jedincov, tak tie sú veľmi rôzne a rozsiahle, ale ako hlavný spočný faktor je stále pokladaný "psychologický stres". U niektorých jedincov majú značný vplyv dedičné faktori náchylnosti kvôli nadpriemernej produkcii dopamínu, ktorá je za normálnych podmienok v udržateľnej a vyrovnanej norme, ale pri extrémnom psychologickom strese a biologickom strese (porušovanie spánkového režimu/cyklusu, alebo užívanie drog a pri nevhodnom nasadení, alebo zneužití niektorých typov farmaceutík vyvolávajúcich hyperaktivitu, pôsobiacich na metabolizmus neuronov, atd´) je hladina produkcie narušená. Psychotická mánia taktiež vychádza s rovnakými základnými cielmi motyvovanými osobnosťou ako u zdravých. Mánia je stav hyperaktivity spôsobený zvýšenou hladinou dopamínu a znížením serotoínu. Hyperaktívny človek vykazuje zmeny správania a dá sa to označiť za zmenu osobnosti. Napríklad: nechuť do jedla, sebevražedné sklony... možno označiť za črty oslabnutia osobnosti. Avšak mánia sa naopak veľmi často vyznačuje extrémnou ambícioznosťou, teda v niektorých smeroch môže osobnosť aj zosilnievať. Kvôli nízskej hladine serotoínu psychotik nenachádza pocit uspokojenia v bilancii života a kvôli dopamínu sa mu naplňanie jeho ambícii zdá byť o to dôležitejšie.
Serotoín je hormon štastia, ktorý je tvorený napríklad počas spánku, sexu, pri boskávaní a podobne. Tieto činnosti hladinu serotoínu pozitívne stymulujú.
štatisticky sa predpokladá 13% pravdepodobnosť, že schizofrenik bude mať dieťa, ktoré bude v priebehu aspoň niektorej fázy života taktiež schizofrenické. U iných pod 1% až okolo po 2% a to podla krajiny. Celosvetovo pod 1%, na Slovensku viac.


Vplyvom vysokej hladiny dopamínu a nízskej serotoínu dochádza k mozgovej hyperaktivite čoho výsledkom bývava zvýšená predstavivosť, kreativita, alebo niekedy aj halucinácie. Dopánín je mozgový neurotransmister, čiže vodí informácie v mozgu neuronovými prepojeniami. Počas schizofrenickej psychozy sú synapsie - neuronové prepojenia hyperaktívne, ajked´existuje viacero foriem psychoz a aj tie, ktoré nemajú veľa spoločného so schizofréniou, tak aj v rámci schizofrenických podtypou je to rozsiahlejšie.


O schizofrénii a teda schizofrenikoch sa väčšina ľudí vyjadruje najradšej v úplne iných súvislostiach, ale tu sú fakty.
Ono je v podstate známa vec, že každý kto presiahne IQ. niečo nad 200.má byť automaticky prečo považovaný za psychotika. ľudia s iQ.nad 200. sa vždy stávajú psychotikmi. Nieže by každý psychotik mal IQ. nad 200, alebo bol geniálny, ale faktom ostáva, že psychotici sú kreatívna časť populácie, ajked´nie každý kreatívny je automaticky psychotikom. Boli prevádzané mnohé štúdie v, ktorých sa ukázalo, že existujú priame súvislosti medzi psychozou a kreativitou. Ide o kreativitu, či spôsob progesívneho myslenia, ktoré je využiteľné nielen v umení, ale napríklad aj ako to spravil Churchill: "pri písaní prejavou v politike a v armádnych stratégiach ťažení cez 2.svetovú", ale aj vo vede, lebo bez kreativity nieje vývojárska progresivita.

Chcel by som upozorniť, že schizofrenická psychóza nemá nič spoločné s často používaným termínom pre označenie správania: "davová psychoza". Davová psychoza nemá priamu spojitosť s nejakou formou depresie a dokonca ťažko človeka s davovou psychozou označiť za naozajstného psychotika. Psychoza označuje: "rozdiel vo vnímaní". "Psyché" je po Grécky: "duša, osobnosť". Schizofrenická je individuálne excentrická a naopak davová je masová a ľudia si ich spájajú, lebo nerozumejú niektorým slovám prebratým z Gréčtiny používaným vo svojej slovnej zásobe (ak nevedia čo, teda ani o čom hovoria). To ak niečomu povieme: "psychoza - "chorá duša", rozdielnosť osobnosti, tak to neznamená, že ide o tú istú rozdielnosť a je reč o tom istom (pre niektorých) "ochorení".

Admin napísal:

kód:

http://www.wjh.harvard.edu/~cfc/Chabris2005d.html

To je Harvardska domena... zaujimave... Tu domenu mozem ziskat, aj ak tam neprednasam?

Tiež pochybujem, že ich dostane niekto kto tam nieje Journalista, alebo na Harvarde neprednáša, či jednoducho nepracuje pre Harvard rovnako ako, že by tá doména na Slovenskom internete k niečomu bola, ak nemáš ambície sa presadiť na Anglicky hovoriacom trhu.

A co ma mat akoze Harvard s psychologiou?

kód:

 http://www.wjh.harvard.edu/~cfc/Chabris2005d.html

Zatoze niekto pise na Harvarde o psychoze, tak to neznamena, ze by o tom mal neco viedzet. Na tom neco predsa vedia psychologovia a ne hocikto iba za to, ze uci na Harvarde.

http://www.wjh.harvard.edu/ je web-stránka o psychologii, ktorú vyučujú v Bloku W.J.Halla na Harvardskej Univerzite čo ak sa nemílim je najlepšia univerzita v Severnej Amerike, ak nie na celom svete, lebo majú financie na to, aby si tam dotiahli najinteligentnejších ľudí zo sveta, čo nakoniec aj robia a v USA to funguje tak, že tam prednáša ten kto niečo dokázal, na niečo prišiel, teda nejaký vedec mimoriadnych schopností a neučia tam ľudia čo vedia o psychóze z x-tej ruky a samé staré "poznatky" a nevedia o čom hovoria, iba opakujú čo čítali a niekedy aj s milným výkladom. Na Harvarde učia vedci a podávajú čerstvé infomrácie z prvej až druhej ruky. Link na jedného z vyučujúcich: http://www.wjh.harvard.edu/~cfc/Chabris2005d.html , teda nieje to link na hocikoho.
O psychóze je na internete popísaných toľko blbostí a nie že by nezaznievali aj inde, že sa nedivím, že by z toho nejeden psychózik mohol mať depresie a nebolo by to, lebo je "šibnutý" a "náladový". Mňa by to ale nerozhodilo. Mňa by uspokojovalo, že som... a že môžem v živote niečo dosiahnuť, ajked´pri diskriminácii schizofrenikov v Europe to môže byť reálny problém na, ktorý sa díva väčšina populácie s apatickým nezáujmom. Otázka diskriminácie ľudí, ktorý vedia čo je psychóza v Europe nikdy nebola riešená, alebo o tom neviem jediný, že by sa niečo také dialo a že by bola otázka diskriminácie psychotikov na Slovensku po právnej stránke niekedy riešená.

Pokial ide http://www.personalityresearch.org/papers/byrd.html , tak tý sa zoberajú tak isto osobnosťou a to zo psychologického hladiska ruka v ruke s biologickým pohladom na vec. Mislím si, že ak niekto píše o novších a vo svete reálne uznávaných výskumoch o psychóze, teda nevedie reči typu: "ľudových porekadiel", alebo neprednáša 70.rokov staré názory psychologov, teda z obdobia ked´sa psychologia iba rozvíjala a v skutočnosti sa nevedelo skoro nič, tak je ten pravý kto má naozaj čo zdelovať o psychóze.

Mensu snád´netreba dvakrát predstavovať, kedže ide o svetový klub nadpriemerných ľudí v, ktorom je síce ako členov klubu iba malý zlomok inteligentov z celkového množstva z nadpriemerných z populácie, ale zaoberajú sa hlavne inteligenciov a napríklad robia IQ.testy. Testy inteligencie robievajú nadpriemerný psychologovia, ale vždy s tým začínajú nadpriemerný a nadpriemerný sa aj IQ zaoberajú asi najradšej zo všetkých. IQ testy vymyslel francúzsky psycholog a ako prvé ich začalo používať americké letectvo, či skôr námorníctvo a vyberali podla nich kadetov za pilotov cez 2.svetovú.

Na internete som čítala, že schizofrenici majú "skreslené vnímanie", "zakrivený, nepresný pohlad na svet" a to mi s umelcami ako Picasso, Vincent Van Gogh, Van Beethoven, Kurt Cobain, režisérom ako Spielberg niejde až tak veľmi dohromady. Dalej som čítala, že psychóza, schizofrénia je fyzická a nie neurotická výchovou. Potom som tam niečo čítala o genetike a drogách, ale úplne tak celkom obraz človeka, ktorý si ničil mozog drogami nezapadá s tým čo som tu čítala.
Potom ako je to s nelogickosťou halucinácii? Lebo všade je o psychóze písané tými istými slovami od slova do slova. Podla nich sa halucinácie dajú spozorovať, lebo sa trochu vymikajú.

Vierka napísal:Lebo všade je o psychóze písané tými istými slovami od slova do slova. Podla nich sa halucinácie dajú spozorovať, lebo sa trochu vymikajú.

Na internete nájdeš o psychóze všade tie isté skorírované texty. Jedny kopírujú od druhých, lebo nikto z nich nič nevie o psychologii. Napríklad do "Wikipédie" je voľný prístup k písaniu pre každého. Väčšina z nich niesú psychologovia a niektorý si zase nevedia predstaviť čo behá schizofrenikovi hlavou, preto musia alibizovať tým istým textom, aby sa neprekecli. Psychóza je ešte teraz predmetom štúdii, lebo sa toho o nej veľa nevie a o schizofrénii celkovo ešte menej. Schizofrénia je kút psychologie, ktorý pre psychologov v niektorých otázkach ostáva nezodpovedaný. V medicíne je to, ale v celku bežné, lebo to najmänej prebádané je v medicíne mozog.
Na to, aby niekto mohol robiť psychologa, tak sa odporučuje, aby mal nadpriemerné IQ, pretože niekto kto robí psychoanalýzu napríklad pri psychóze nemôže pochopiť pacienta, ak má mänšie IQ než pacient a naraziť na geniálneho psychotika nieje nič divné. Na pochopenie je potrebné IQ a EQ je diskutabilné. Názory z Wikipédie a podobných médii preto niesú podstatné.

Vierka napísal:Na internete som čítala, že schizofrenici majú "skreslené vnímanie", "zakrivený, nepresný pohlad na svet" a to mi s umelcami ako Picasso

Síce formulované v prenesenom význame, ale neodporuje si to. Tu poučku písal slaboch, ktorý si nebol sebeistý a preto písal v metafore. To je tým, že je reč o vnímaní medziľudských vsťahov a halucináciach, ale je to zhrnuté v metafore, lebo autor poučky si nebol istý tým čo píše, chcel nájsť súvislosť medzi halucináciami a iným, a sformuloval to dosť neštastne. Autor poučky vedel iba to čo mu o svojich stavoch povedali schizofrenici, lebo on bol psycholog a psychoza je fyzická a psychologovia o fyzických procesoch v tej dobe nevedeli nič. Picasso maloval skutočne vo veľmi kvadratických tvaroch s rovnými ťahmi bez oblúkov a nedá sa povedať, že by mu to nešlo.

Vierka napísal:Dalej som čítala, že psychóza, schizofrénia je fyzická a nie neurotická výchovou. Potom som tam niečo čítala o genetike a drogách, ale úplne tak celkom obraz človeka, ktorý si ničil mozog drogami nezapadá s tým čo som tu čítala.
Potom ako je to s nelogickosťou halucinácii?

Za jednu takú halucináciu dostal "John Nash" Nobelovú cenu za ekonomiu. Do Wikipédie si môže každý napísať čo chce. Ja, ty a iný tam môžu tiež písať články bez ohlásenia, teda aj niekto kto o tom nemá znalosti. Ak ti niekto vysvetluje o čom je psychoza, že schizofrénia, alebo psychóza je vážna, lebo je fyzická... tak to mi je odborný výklad bez jediného logického argumentu prečo by malo byť niečo fyzickévážnejšie než psychické a aj o schizofrénii sa ešte pred zopár rokmi vravelo, že je psychizká rovnako ako teraz o neurotizmoch.
Pokial ide o tie drogy vs. genetiku, tak sú rozne druhy schizofrénie a odvýja sa to aj od toho ako človek psychózu získa. Je medzi nimi rozdiel, ajked´často tam hrajú rolu oba faktori.

V tom clanku od Mensi som sa cital, ze pri psychoze nieje potrebne brat lieky, ale inde na internete ze to zase bez nich niejde. V tom z Hardvardu zase bolo pisane o schizofrenii a raz je to o jeednom a raz o druhom, tak aky je presny vstah medzi psychozou a schizofreniou, lebo nejako to v tych textoch spliva.

Najdôležitejšie niesú lieky, ale oboznámenie psychotika s jeho zdravotným stavom a dať mu čo najviac odborných informácii o jeho ochorení ako tomu je len možné. Rovnako je potrebné oboznámovať ho/ju s okolitým dianím ako príjemné a nepríjemné správy typu: "úmrtia v rodine, atd", aby vedel/a čo boli a neboli halucinácie a k spomienkam z halucinácii sa nevracal/a. Ak sa pred ním/ňou bude niečo zatajovať, tak bude hladať odpoved´a namiesto odpovede v reálnom svete ju môže nájsť vo svojej fantázii, respektívne predstavivosti a môžu sa spustiť halucinácie.

Tobi napísal:V tom clanku od Mensi som sa cital, ze pri psychoze nieje potrebne brat lieky, ale inde na internete ze to zase bez nich niejde. V tom z Hardvardu zase bolo pisane o schizofrenii a raz je to o jeednom a raz o druhom, tak aky je presny vstah medzi psychozou a schizofreniou, lebo nejako to v tych textoch spliva.

Schizofrénia vs. psychoza? To si neoporuje, ale ide o podtyp a psychoza sa po mesiacoch, rokoch... často mení na schizofréniu, ale niekedy naopak. Schizofrenická psychóza je jediný stav mysle pri, ktorom je človek schopný vnímať a uvedomiť si svoje vlastné podvedomie aj vedomie súčastne vedomím. To umožňuje inak pre iných nemožné. Podvedomie je u "zdravého" človeka vnímané nepriamo cez emocie a u psychotika priamo predstavivosťou so sekundárnymi emociami z predstavivosti, ktoré časom stráca a chladne. Zdravému človeku neurotizmi niečo také nedovolujú, ale psychotik s halucináciami sa dokáže oslobodiť z nadnadvlády neurotizmov a určovať chod a smer vlastných myšlienok, teda predstavivosti. Vie popracovať s vlastným podvedomím čo by inak nikto nedokázal. Ibaže naozaj najprv musí vedieť čo je a nieje realita. Pri psychóze môže človek vnímať aj halucinácie, ale na druhú stránku nikdy inokedy by si nemohol uvedomiť podvedomie a podvedomia ak dokáže rozlíšiť realitu od ostatného.

Mnohý ľudia s psychózou na lieky, teda antipsychotiká nezareagujú podla očakávania a namiesto "zlepšovania" stavu im navodia ešte silnejšie depresiie. Poznám "jedného", ktorý mal po antipsychotikách silné sebevražedné sklony.

A co znamky? čo psychoza a ohodnotenie psychozikov?

https://zeleny.slovakforum.net/forum-f13/topic-t224.htm
V referáte je z linku zamieňané EQ - emocionálna hodnota, číslo s EIQ, ktoré neexistuje a niektoré veci sú rozčlenené príliš všeobecne, ale inak dobrý referát.
Ajekedˇso psychozou to zase úplne až tak priamo nesúvisí, ale preedsa len tu máš link a môžeš si spraviť obraz o tom akú výpovednú hodnotu majú známky zo škôl o IQ. Ale psychoza zrovna nenapomáha sústredenosti. Ludia s vysokým IQ stratia pozornosť ak ich niekto nudí a rozmýšlajú nezávisle, čiže začnú hned´myslieť na niečo zaujímavejšie, alebo dôležitejšie hned´v momente, ked´sa začnú nudiť, alebo počúvajú o niečom čo sa im nezdá byť dosť dôležité.

Ako to je s paranojou a nedovercivostou pri psychoze? Ake su teda tie paranoje ak vobec su, lebo vo Wikipedii som citala o prehnanej dovercivosti, aj o prehnanej nedovercivosti a nejako mi to niejde dohromady. Prehanana dovercivost nenaznacuje paranojitu.

Sandra napísal:Ako to je s paranojou a nedovercivostou pri psychoze? Ake su teda tie paranoje ak vobec su, lebo vo Wikipedii som citala o prehnanej dovercivosti, aj o prehnanej nedovercivosti a nejako mi to niejde dohromady. Prehanana dovercivost nenaznacuje paranojitu.

Na koľko psychozici nemajú veľkú schopnosť vcítiť sa a celkovo vsťahom veľmi nerozumejú, tak majú vo zvyku o vsťahoch rozmýšlať logicky, ibaže vsťahy sa odvýjajú od emocionality a nie logiky. Niekto s vysokým IQ očakáva od iných tiež logické rozmýšlanie, ktoré sa prejavuje v ich správaní. Vyplýva z toho obojstranné nepochopenie ohladne správania s okolím.

V podstate niejde o paranoju, ani prílišnú dôverčivosť, ale slabú schopnosť vcítiť sa čo ovšem neznamená, že nedokážu súcitiť. Ak sa pri psychoze nevedia až, tak dobre vcítiť, tak samozrejme, že môžu byť bud´prehnane podozrievavý, alebo v iných prípadoch prehnane dôverčivý.

Ako to vyzerá s tými "logickými úvahami o vsťahoch"? Urob haluz a napíš. Ak psychotici nerozumejú vsťahom, tak ako to potom vyzerá s ich vsťahmi s opačným pohlavím?

Sandra napísal:Ako to vyzerá s tými "logickými úvahami o vsťahoch"? Urob haluz a napíš. Ak psychotici nerozumejú vsťahom, tak ako to potom vyzerá s ich vsťahmi s opačným pohlavím?

V podstate by mohol byť niekedy kludne aj vysnívaním a niekedy zase s katastrofálnym scenárom, to už ako si to spolu dvaja ľudia zariadujú. Vsťah psychotikov s opačným pohlavím je vsťahom medzi mužom a ženov, ktorý vedia čo chcú a riadia sa vlastným rozumom a nie prevzatými povrchnými narcistickými ideami. Ak niekto chce psychotika/čku, tak aj musí vedieť kto je a mať vlastnú osobnosť, ktorá sa nestráca v narcistických želaniach ľudí z jej/jeho okolia. Je fakt, že štatisticky na tom psychotici niesú až, tak úžasne. Koľko % ľudí by bolo dosť silných povedať svojim známim o svojom vsťahu s psychotikom/čkou? Podla mňa to nutne nemusí byť nejaký problém a problémi je obvikle možné riešiť, ale evidentne so mnou túto mienku úplne každý nezdiela.
Ludské práva garantujú, že nikto nemôže opisovať reálne, alebo vymyslené prejavy osobnej povahy, znedôstojňovať, rovnako ako hovoriť o rozhovoroch dvojice, atd´. Medzinárodné právo garantuje ľudské práva na rodinné a osobné súkromie pokial ide o vsťahy.
A všetci psychotici niesú zrovna dvakrát komunikatívny, ajked´sa to nedá povedať všeobecne na všetkých psychotikov a rôznych príčin sú skôr ako personifikovaný: "vlci samotári". Ale nedá sa to naplno zovšeobecňovať, lebo viem aj o psychotikoch, ktorý niesú sami skoro nikdy. Závisý to od viacerých vnútorných a vonkajších faktorov a ich variácii.

Pokial ide o tú haluz a logiku, tak jeden príklad: http://www.sarcasmsociety.com/irony/
Píše sa tam o tom, že ironia je rozdiel medzi tým čo niekto robí, čo sa s nejakým objektom reálne deje a tým čo sa o tej situácii hovorí. Ironické správanie nemá logický motýv, ale emocionálny motýv bez reálnych opisovaných faktov. Ak "informácie" ironickej výpovede zapadá do radu faktov, súvislostí, alebo udalostí, ktoré by mali logicky následovať, tak môže dochádzať k zámene za naozajstné fakty.
Alebo naopak po rade ironii niečo vážne. V hovore sú faktami: "slová" a v úlohe prieskúmníka, pozorovatela: "fyzické stopi" po udalosti. Z vnemov si tak isto môžu vyberať to čo viac zapadá, ale o vnemi ide poväčšinov iba pri poriadnej psychoze, schizofrénii.

Vysvetlívka - "fakty" sú: "niečo meratelné, viditelné, zachytitelné, respektívne: zaznamenatelné... jednoducho žiadne emocionálnym spôsobom nadobudnuté dojmy."

Takže ak som tomu správne pochopila, tak sa psychotici chodeniu a podobnému nevyhýbajú.

Jedena z foriem psychózy: "Mánio-depresívna" je často podmienená jedným z výrazným faktorom a to: stratou partnerky/a a absenciou vsťahu. čo teda pomôže na mánio-depresivitu? No predsa partnerka/er, nejaký naozajstný nový vsťah. Neviem prečo by sa nejaký psychotik vyhýbal chodeniu, alebo nadväzovaniu partnerského vsťahu. Verím, že mnoho týpkov by bolo nadčených, keby ľudia so psychozou nechceli, ale tak to teda nieje.

Nieje to potom ako s nalastou a ako je to s počasím a depresiami?

Kroketka napísal:Nieje to potom ako s nalastou?

V takom prípade ide u schizofrenika/čky stále o tie isté pocity, respektívne chce monogamný vsťah ku, ktorému patrí sex a podobne. To, že psychotik/čka hladá, alebo iba chce je inštinktívne, alebo nejakým spôsobom emocionálne, takže si psychotik/čka objekt záujmu nevníma ako náplasť, ale naopak niečo lepšie čím je ale nakoniec aj bez toho.

Teoreticky napríklad ako môže prebiehať s nalepovanie: "ak by som teoreticky bol psychotk, teoreticky sedel v autobuse a predomnou sedelo dievča, ktoré sa mi páči, pochutnáva si na jablčku a rozpráva sa s iným dievčaťom..." čo by sa dialo? V normálnom živote zvykne zastaviť autobus na zastávke na, ktorej by som mal vystupovať, alebo by výstúpila ona v momente, ešte skôr než, alebo až ked´by sa zdalo, že náklonnosť je obojstranná a v inom prípade psychotik vie, že nemôže spoliehať na odhad jej emocii k sebe(lebo ju nema). Teda ak psychotik vie, že sa nemôže spoliehať na odhad emocii, tak môže iba zbierať fakty a to napríklad z: "flirtov(neverbálnych), nadviazania komunikácie (oslovenie, verbálny prejav), reč tela dievčaťa(hranie s vlasmi, atd´, ale je to nespolahlive, lebo nieje iste na koho mysli) a podobne."

a ako je to s počasím a depresiami?

Flegmatik je (podla nejakej definície) reakciami na svoje okolie skoro až apatický a apatický sú psychotici. Pointa je v excentrickosti a prioritách dôležitosti. Typická sytuácia, kedy si psychotik nevšíma svoje okolie je, ked´myslí na niečo iné a tak je to aj s flegmatikom. Bud´sleduješ okolie, alebo sleduješ vlastné - vnútorné predstavy, plány... Ak si napríklad nevšímaš rozhovor ľudí v tvojom okolí, ale namiesto toho myslíš na niečo iné, tak ide o niečo introvertné a rovnako je to aj s nepovšimnutím počasia pre nízsku prioritu dôležitosti. Spojitosť je v tom, že flegmatici plánujú, spomínajú, predstavujú si... jednoducho sú často excetrický a to je aj u psychotikov. Psychotik si nevšíma počasie, lebo myslí na niečo iné. Skôr ľudia, ktorý sú všímavý voči svojemu okoliu, radi sa začleňujú, takže by niečo prepásli. Psychotici obvykle nenosia farby "veselého" počasia, lebo sa im nepáčia. Psychotik sa neoblieka do farieb podla nálad. Pre človeka, ktorý má strechu nad hlavou sú zmeny počasia sú v naších zemepisných súradniciach prkotina. Psychóza sa netočí okolo počasia.

Podla mňa je na zamračenom počasí niečo harmonického a vždy som sa rád sledoval lejaky.

Ako je to so strachom cez psychozu? Su psychotici odvaznejsi, alebo naopak? Pocula som uz hocico.

Kroketka napísal:Ako je to so strachom cez psychozu? Su psychotici odvaznejsi, alebo naopak? Pocula som uz hocico.

http://www.cmhcd.cz/dokumenty/brozury/amepra_brozura_03.pdf - koniec 4.strany, 5.strana
http://www.rozhlas.cz/leonardo/anonce/_zprava/435611
U bipolárnych jedincoch sa zvyšuje pravdepodobnosť samovraždy 15.násobne a pri depresii na 20.násobok, podla iných zdojou 5. až 6.násobne. Myslíš, že niekto kto sa chystá zomrieť a smrť vníma poeticky môže mať strach o seba?
Osobnosť sa skladá z ega a pudov. Strach je typ inštinktu - pudu. Najsilnejší zo všetkých pudov je ten, ktorý sa týka sexu, rozmnožovania. Najsilnejším pudom, teda nieje pud sebazáchovy, ale inštinkt, ktorý človeka motyvuje nájsť si partnerku/a. 3/4.Schizofrenikov trpia depresiami(Je reč o NAOZAJSTNYCH depresiách). Okolo 40% schizofrenikov si kvôli depresiám niekedy siahli na život. Niekedy stihnú zomrieť a inokedy sú "zachránený".
U predpubertálneho 9.ročného chlapca môže ísť o strach zo smrti, ale ja si viem smrť predstaviť skôr ako eutanáziu, či vykúpenie z depresii, či psychozy než strašiaka. Menlivé je ego, ktoré všetko vyhodnocuje a nie pudy. Pomer sily pudov sa vzhladom ku genetickosti počas dospelosti života nemôžu meniť a psychóza nieje od narodenia, takže je primitívny nápad, že by bol dôvod psychozy pud sebazáchovy. To, že tolko psychotikov pácha samovraždy je zase zhodnotením ega a nie pudov. Napríklad: "strach zo straty priateľky, peňazí..., alebo snaživosť získať to (podla typu osobnosti)", tak to je ten druh strachu, ktorý zažíva psychotyk ak vôbec nejaký zažíva, lebo to nieje pravidlo, že by človek so schizofréniou vôbec niečo také musel zažívať, alebo má inú formu schizofrénie bez psychózy a nápadného správania, ktorá nieje zistená okolím až kým sa sám nezabije, alebo nezomrie na starobu.
http://iapl.sk/cl_jf.html
http://sk.wikipedia.org/wiki/Pud

Bipolarnost... Mozes to objasnit aj beznej smrtelnicke čo to je bipolarita? Viem, ze tam ide o dva opacne poli a docitala som sa nieco o maniodepresivite, ale ako idu do hromady opacne poli? Shizofrenia je tiez nieco dvojite.

Mániodepresívna psychóza je bipolárna. Ide o to, že mánia je skoro až bezhranične entuziazmický a teda ambiciozny stav a naopak depresia zase stav nejakej formy útlmu voči okoliu a pri mániodepresívnej psychóze je možné, aby sa vyskytlo vnímané oboje a neobmedzene. češi majú pre mániu výraz: "chtíč". Mánia nieje stav štastia, ale je: silný stav živelnosti, nutkavosti, entuziazmu, veľkého elánu, vášňe... v podstate sa dá povedať, že mánia je stav zapálenia pre nejakú činnosť s optimistickými očakavániami, zatial čo depresia entuziazmus uberá. Mániodepresívny cielavedomý jedinci majú vo zvyku odstraňovať (riešiť problémy) toho kto im krýži plány a bráni im v dosahovaní ich cielov, ambícii... agresia psychotikov nieje nič čudné. Ak uvážime chovanie "zdravých" ohladne psychotikov, tak sa tej agresii nieje prečo čudovať, teda že ich správanie je agresívnejšie než iných.

Možno si zabudol dodať, že mániodepresívna psychóza sa nazýva aj afektívna porucha.

Nie, nezabudol. Mánia a depresie sa vyskytujú aj pri iných formách psychóz a to sa môžu vyskytovať krátkodobo, alebo počas väčšiny obdobia psychózy a nemusí sa jednať iba o afektívnu poruchu.
V podstate áno: Mániodepresívna psychóza je synonymom pre jednu z afektívnych porúch, ale mánia a depresivita sa môžu vyskytovať aj pri iných psychotických ochoreniach bez afektívnej bipolárnosti, či aj krátkodobo s jej prejavmi. Jednoducho nemusí ísť o žiadne striedanie, ale samozrejme že mániodeprsivita symptomom afektívnej poruchy, ajked´to nieje jediné bipolárna afektívna porucha nieje jediné ochorenie pri, ktorom sa vyskytuje mánia a depresie.

Samozrejme, že psychóz je docela dosť druhov a nie len napríklad tá predchvíľou spomenutá mániodepresívna psychóza, ale ako to je s dlžkou liečenia? Môže sa niekto z toho vyliečiť? A dá sa to poznať ešte predtým, že s človekom, ktorý neskôr dostane nejakú psychózu niečo je?
čo viem, tak na schizofrenické psychózy a hraničnú osobnosť sa užívajú antipsychotiká - AP. Počul som, že to ale veľmi ani nezaberá.

Všeobecne sa v odbornej komunite hovorí, píše... o prínakoch pred vypuknutím psychóz, ale napríklad akútna psychóza a akútne a prechodné psychotické poruchy sa môžu objaviť zo dňa na deň, respektívne môžu začaž zo dňa na deň, ale aj relatívne rýchlo byť vyliečené.
Pokial ide o tie antipsychotiká a antidepresíva, tak to už zaberá rozdielne ako u koho. Všeobecne sa dá povedať, že staré formy antipsychotík zaberali s minimálnym efektom a u nikoho nezastavili priebeh psychozy, iba ju utlmili. Vývoj je ale nezastavitelný. V podstate staré antipsychotiká iba do nejakej miery utlmili metabolizmus, ale nedá sa povedať, že by efektívne a už vôbec u každého pacienta dokázali zastaviť priebech ochorenia. Dosť využívané boli napríklad aj elektrošoky, aby utlmili hyperaktivitu na synapsiách.
Alebo? Mal si na mysli nejakú konkrétnu psychozu?

Nič špeciálne. Ale nejako mi niejde do hlavy to o akútnej psychóze. Raz píšeš o mániodepresívnej a potom o akútnej..., tak to je tak...

Akútna psychóza je práve typická tým, že je menlivá a má rýchly nábeh. Ale lieči sa jednoduchšie než iné. Tak spomínať mániodepresívnu psychózu nieje zase až, tak odveci, lebo aj diagnoza akútnej psychózy sa časom môže upraviť na inú diagnózu. Nepíšem, že by to mala byť práve mániodepresívna psy., ale nejaké prechodné, alebo trvalé spoločné prejavy mániodperesivity, alebo iba mánie, či známky depresívity sa individuálne vyskytujú aj pri iných formách psychóz. časom sa to mení, mení sa priebeh akútnej psychózy, známky mánie môžu trvať chvíľu, alebo celú dobu a rovnako to už po čase ani nemusí byť akútna psychoza a psychotické ochorenie sa zážitkami môže pribalovať, alebo zmeniť na iný typ. čo viem, tak 3/4 schizofrenikov počas priebehu schizofrenie trpia depresiami. časom individuálne ako ktorý/á a niekto väčšinu schizofrénie, ale iný iba časť z obdobia. Typická depresia je pritom obdobím spavosti, ale u psychóz je to o niečo komplikovanejšie, lebo napríklad mániodepresívna/y psychotik/čka môže zažívať stavy depresii striedavo krátkodobo počas dňa a mániodepresívny niesú prispatý, ale hyperaktívny, ajked´v nejakej forme intovertného útlmu voči vnímaniu okolia. Ale u niektorých foriem schizofrénie je depresia možná permanentne. Schizofrenici majú vyskú hladinu dopamínu a ten potláča chuť k jedlu, jeho deriváty potláčajú aj pocit fyzickej bolesti, teda menia práh... ale pri depresiách je človek spavý a má chuť do jedla, ale pri depresii zase introvertnosť odpútava od fyzických stresov, no zase naopak rastie chuť do jedla, ale tiež hormonálne. V podstate ide skoro o tie isté psychické rozpoloženia, ajked´schizofrické psychozy ich májú väčšie spektrum, ale s inými fyzickými prejavmi. Niektorý psychotici si počas života vystriedajú klasickú depresiu s psychotickými stavmi a mániou.

Ako presne mam chapat pojmu halucinacia ?

Výpovedná hodnota, či prináležitosť významu tohto slova je úplne rovnaká ako úroveň Helénskej vedy z Doby Bronzovej, respektívne znalostí psychologie o psychózach a halucinácia-ch Gréckej civilizácie pred tisíckami rokov, kedy sa výraz začal používať a neskôr sa ukorenil v "lekárskej" novšej latinke. Riešenie bude izolovaním rôznych nesúvislých faktov o halucináciach a analyzovaním načrtnutých biochemických a psychologických faktov.
Zovšeobecnenie pojmu ako "halucinácia" vytvorením interpretácie jednotnej predstavy významov, ktorá by bola spoločná pre všetky typy halucinácii a teda aj tie schizofrenických psychóz je to najjednoduchšie, pretože je možné zhrnúť prakticky všetky známe informácie o všetkých druhoch halucinácii bez ohladu na mieru súvislosti medzi nimi do jedného celku, ale zároveň je takéto zovšeobecňovanie aj tým najmenej výstižným a teda najmenej realisticky prináležitým popisom pre ten či onen druh halucinácie. Zovšeobecnená predstava je bezhodnotne deformovanou, avšak najjednoduchšou na predstavenie si "niečoho v rámci osobných možností" a najjednodušou na pripísanie významu výrazu "halucinácia". Práve Kvôli zovšeobeňovaným, alebo superlatívnym, teda nekorektným vyjadreniam rôznych zdrojov je veľmi často možné dochádzať k milným úsudkom.

Každý kto čerpá viac "informácii" z vnútra pomocou hlbavosti, myslenia, analytickosti, spomienok, predstáv, asociácii... než pozorovaním a sprostredkovaným prijímaním "informácii" z okolia je introvert.
Ak je niekto introvertom tak samozrejme, že to ešte neznamená, že má aj halucinácie, alebo je psychicky chorí a to napriek tomu, že pomocou sprostredkovanej zmyslovej línie myšlienok sluchom, zrakom... prichádza k menej myšlienkam než z vnútra myslením a spomínaním.
Samozrejme, že ide o vnímanie.

1. Základné a jediné relevantné všeobecné rozdieli a teda typická charakteristika medzi halucináciou a "výrazne nadpriemerne detailnou spomienkou, aktívnou projektívnosťou, predstavivosťou..." sú vysoké stupne intenzity projekcii, predstavivosti
Dá sa povedať, že čím viac niečo mozog pokladá za dôležitejšie, tak tým lahšie si to zapamätá, k mieri dôležitosti bude relevantná aktivita mozgu... čím viac onformácii načerpáva jedinec z introvertnosti než z extrovertnosti od okolia, tým viac mu jeho vlastné halucinácie do seba zapadajú a sú pre neho presvedčivejšie.
čiže ak niečo chceme onačiť za halucináciu, tak sa nedá zovšeobecnene povedať, že by sa vždy jednalo o nejaký "úlet od reality", ale je možné povedať, že ide o introvernú, či excentrickú formu vnímania v, ktorej výrazne prevláda intenzita, alebo koncentrácia vnímania z vnútra nad pozorovanými vnemami z okolia.

2. Napríklad psychosomatické vnemi pri hypochondrii, flash-e po toxikácii, halucinácie pri schizofrenických psychózach... a podobne navzájom nemožno vnímať inak než diametrálne. žiadne spomenuté typy halucinácii si niesú navzájom podobné vnemovými prejavmi, ani dôvodom vzniku.
Pre konkrétnu odpoved´je potrebné konkretizovať otázku.

Predtym som to nepisal ja, ale ajtak by ma nieco zaujimalo. čo ma dejepis s tym pojmom, ak nove poznatky uz zahrnuje ten isty pojem?

Keby zahrňoval, tak načo vravieť: "schizofrenické halucinácie". Chcel presné vyjadrenie expresívneho výrazu. Expresívnosť je opakom presnosti. Presnosť je iba o detailoch, ale on chcel interpretáciu expresívneho celku.
Volakedy sa v Anglicku vravelo výrazom: "Aple" všetkému ovociu, neskôr už iba jablku a s výrazom "halucinácia" je to o niečom podobnom. Inak pre istotu aby si niekto nemyslel, tak o tom nepíšem pretože by pri halucináciách videli ovocie, nie nevidia...
A čo sa stane ak niekto kto v živote nevidel žiadne ovocie sa spíta: "aká je jednotná: farba ovocia, rozmeri ovocia, váha, chuť, výživové hodnoty..., lebo veda nieje expresívna a na základe faktov sa v nej určuje ako čo chápať. Jednoducho spoločný zovšeobecnený opis pre všetko ovocie je potom bezhodnotný, ibaže ovocie má aspoň niečo spoločné ako napríklad to, že je dužinaté a je to plodina rastliny.

toto sa sem celkom hodí napísal:Netreba miešať jablká s hruškami

O halunaciach som sa pytal ja a mal som namysli halunacinacie pri psychozach
-bol som 2x na psychiatrii ,jedna z mojich diagnoz (prva) hlboka depresia s psychotickymi priznakmi
-uzival som halucinogenne drogy marihua az salvia divotvorna
-takze o halucinaciach viem svoje
Chcem sa teda spytat co clovek moze pri psychoze halucinovat ,moze trebaz halucinovat celkovu osobu ako to bolo trebaz v beautiful mind? Podla mna to bolo skor stvarnenie halucinacie vo filme aby divak nieco videl
Na psychiatrii som bol na izbe so schizofrenikmi lenze brali antipsychotika a skor to boly len fantazijne bludy co som u nich postrehol lenze s toho co rozpravali proste nevies.
Samemu mi skumali schizofreniu lebo som bol paranoidny.
Halucinacia na salvii je asi nieco ine lebo co sa deje okolo teba je proste fuc ,doslova zabudnes ze si nieco uzil skor som to vnimal ako prebudenie a kazdy zmysel bol ovladany bolo to dost nasilne v tom zmysle ze s tym nemozes superit. Jednoducho halucinacia sa neda popisat to treba zazit.

- Ved´práveže psychoz je naozaj veľa typov. Psychoza je v preklade iba "choroba duše" a dokonca ani výskyt schizofrenických typov psychoz nieje podmienený nástupom halucinácii. Je možné to všeobecne rodeliť na tzv.: uzatvorenú a otvorenú formu. Pri uzatvorenej niesú prítomné halucinácie a tie otvorené formi sú medzi sebou rôzne a to aj dôvodom vzniku rovnako ako halucináciami.

- Nepochybujem, že John Nash z filmu podľa skutočnosti Beautifull Mind im v scénari nemusel zavesiť na nos zase všetko do detailu ako to bolo v skutočnosti, ale nepochybujem ani o tom, že halucinácie môžu naozaj produkovať celú osobnosť. Niekto má sluchové, iný aj zrakové, to je už individuálne. šalviové LSD stavy niesú dopamínovými stavy. Dopamín nabudzuje aktivitu mozgu zatiaľ čo LSD má aj sedatívne účinky. Pri LSD psychodéliach môžu nastávať Flashbacks, ale pri schizofrenických psychozach ako mal John Nash sú halucinácie súvislé. U psychotkov nepoberajúcich návikové látky bývava halucináciou projektciou v kontexte a niejde ani o žiadne latentné spomínanie. Samozrejme projekcie vlastných myšlienok. Ale "B" nepríde skôr než "A". Samozrejme, že psychotici hladajú vysvetlenie toho prečo tú halucináciu vnímajú ak nevedia, že ide o halucináciu a práve to je podla mňa dôvod toho, že John Nash z filmu Beautifull Mind si myslel, že ide o CIA, ktorej agenti po sebe nenechávajú fyzické stopi ak odpočúvajú a všetko vedia dobre schovať. Mohol si aj myslieť, že ide o spätný signál. Ide o chybu v mikrofonoch. štenica, ktorá sníma zvuk je tiež iba mikrofon rovnako ako tá čo ho reprodukuje, takže možno zase všetkých nevidel presne tak ako píšeš.
- šalvia Divinorum vyvoláva LSD stavy. Nieje zakázaná iba preto, lebo sa vedecky nepreukázalo akým spôsobom vyvoláva chemické reakcie v mozgu. Za účinnú látku sa totiž pokladá "Divinoridum" a toto Divinoridum narozdiel od látky LSD nieje žiadny alkaloid, čiže sa neviaže na receptori synapsii. Pravdepodobne iba vyvoláva nepriame chemické reakcie, ktoré su zatiaľ nepoznané. Avšak o LSD je dokázané, že narušuje dopamínovú a serotoínovú rovnováhu, ale z dlhodobého pohladu, takže sa nieekto kto to užil nestane psychotikom hned´.
Na Marihuanu sa "prišlo" experimentálnou formou výskumu bez chemického, čiže fyzického dôkazu.

Pokial ide o tvoju diagnozu, tak je prvá na zozname štatistík sebevrážd. Ak chceš mať istotu prečo si vykazoval známky paranoidity, tak si sprav AQ test. Ak budeš mať vysoké AQ, tak je to aj v nízskej hladine oxitocínu, čiže hormonu dôverčivosti, ktorý sa produkuje ak si obdarúvavaný, alebo daruješ, ak sexuješ a podobne. Možno tá paranoja nebola psychozou, ak máš diagnozu bez halucinácii. Ale je to iba domienka v, ktorú si sám niesom istý.

zrobil som si tento AQ test s vysledkom 32

16,4 je populačný priemer AQ a práve 32 bodvá hranica? Zrovna 32? Hm...
Pri dopamínových, teda schizoafektívnych psychózach je uvázané zníženie hladiny oxitocínu, ale všetci schizoafektívny ju zase nejako nízsku vôbec nemajú.
Tak isto zo životného štílu v depresiách a tvorby iných hormonálnych faktorov je možné si usúdiť prečo ju má niekto zníženú.
Ale ajtak sa depresia spolu s v kombinácii nízskeho oxitocínu Aut. sa môže prejavovať paranoídne aj bez psychózy. či teda ide iba o oxitocín bez psychózy, tak to ja takto iba s týmito poznatkami nedokážem rozlúsknuť.
Ale existuje viacero typov autizmu a jednen psycholog, ktorý sa ním zaoberá nedávno vyhlásil o Andy Warholovi, Einsteinovi a iných slávnych o, ktorých mal dosť poznatkov ich správania, že boli autistami, čiže pri niektorých formách autizmu je s ním možné normálne žiť a to aj bez toho, aby to autisti o sebe vedeli, že sú autistami. Ale Andy Warhol mal nepochybne veľmi dopamínovú oblasť "Striata".
Pre zaujímavosť:
Albert Einstein bol podla toho psychologa autista a jeho syn zase podla iných psychologov mal nejakú schizoafektívnu poruchu kvôli čomu syn Einsteina aj pobudol na psychiatrii. To čo, ktorý z nich všetko reálne mal je už iba vo hviezdach, ale jeho syn mal aj halucinácie takže bola tam prítomná aj psychoza.

hej bolo to 32 pastoval som aj odkaz na test lenze ho nezobrazilo ak vyguglis toto "Psychologist Simon Baron-Cohen AQ Test" tak prvy najdeny odkaz .O oxitocine v podstate nic neviem .Psychiater mi inac kazal ist za neurologom .

Neregistrovaný úžívatelia nemôžu posielať linky v príspekoch. To je antispemerský trik PHPBB, ale okay. Možno neurologa preto, lebo im ide o EEG, ale ak je to prvý raz, tak EEG je najpravdepodobnejšie, lebo je to relatívne lacné a preúkazné. EEG je snímanie aktivity mozgu, ale to iste vieš. Ak zaznamenajú výchilky od normálu, teda hyperaktivitu, tak je to dopamínom a potvrdí to nejakú psychozu a ak budeš mať aktivitu normálnu, tak si zase povedia že ti asi zaberajú antipsychotiká, alebo čo ti už predpisujú.
Melancholické a autiztické vnímanie je niečo iné, ale ajtak ide ešte aj o vhodnosť položených otázok, lebo tý aj tý majú v podstate uzatvorenosť čo je charakter introvernosti. Avšak predsa len predpokladám, že tie testy nerobia úplný amatéri a s niečim takýmto mohli počítať, ale zrovna istý si tým niesom. Ak si autista, tak to asi bude slabá forma aspergerového syndromu. žiadny autista nieje autistom do rovnakej mieri ako iný autista. Mohol by si niečo napísať o tvojom fonetickom verbálnom prejave? Ktorú hudbu počúvaš? čím je pre teba hudba? Ako by si to opísal?

No... podla všetkých zdrojov majú autisti napríklad problém sa druhým pozerať do očí a podobne. Ajked´nepochybujem, že to neplatí o všetkých autistoch, lebo psychiatri hladali často sa zhodujúce črty správania na rozpoznanie a popísanie autistov a nie individuálity autistou odlišné od iných autistov, lebo by prakticky nebolo o čom... Jasné že nepopisujú individuality výnimiek bežné pre zdravých až mierne autistických, alebo priamo niektorých tých s AS. Všetci okrem jedného schizoafektívneho čo som, kedy poznal takýto problém nemali. Osobnosť sa totiž nevyvíja a celá nezmení zo dňa na deň nástupom psychozy. Aj psychotik má osobnosť, ktorá pozostáva zo spomienoék zbieraným celým životom a v prvých 6.rokoch. Názori sa neformujú zo dňa na deň, ale predsa len by si si mohol odpovedať či by si tak v AQ teste odpovedal aj napríklad 3.roky pred prvou diagnózou.

Existuje viac typov autizmu. Autizmus je iba škatulka. Vzhladom k posledným výskumom podávania oxitocínu autistom je veľmi kontroverzné čo to ten autizmus vlastne je. Do autizmu sa totiž zaradujú všetky typy uzatvoreného správania.
Vo švajčiarsku robili testy na lieky pre autistov. Podávali im sprejový vdychovateľný airosol s oxitocínom. Pri niektorých typoch autizmu to doapdlo tak, že autisti sa jednoducho začali chovať v kolektíve rovnako ako by autistami ani neboli.

www.brno.apla.cz/aplajm_gal.htm
Možno nakoniec im ide u neurologa o niečo iné..., ale nemyslím, že naozaj budú robiť nejaké snímky CT. čo vedia po CT-čku?

Myslim zeby som v tom teste odpovedal stale rovnako aj pred 10 rokmi.
Neviem svoj stav som skor chapal ako nejaku socialnu fobiu.
Zadefinoval by som sa ako introverta s nihilstickym myslenim.
Hudbu pocuvam vetsinou vaznu klasicku trebarz momentalne soundtrack z filmu The Hours od Philipa Glassa.
Nerozpravam skoro vobec ak nieje o com skor o veciach premyslam a radsej ich vykonam ak niekto nieco chce nez by som sa s nim bavil asi to bude tym ze sa pohybujem medzi "dementmi".
Trebarz moj stav sa dost zmenil ked som siel na univerzitu {vedecky odbor} .
Ludi skor chapem iba ako jednu s foriem zivota na zemi ,ako nejake systemi.
Vnimam ich uz iba ako mnoziaci sa "mor".
Na psychiatriu som sa dostal kvoli samovrazednym sklonom.
Ak sa pytas na emocie tak tie vazne nevnimam som ako stroj posluchajuci prikazy telesnej schrankya smrt je oslobodzujuca ,ta paradoxna krasa neexistencie.