Hanobenie a vysmievanie

Včera som videla a počula dvoch ľudí v autobuse ako sa vysmievali z jedného človeka čo cestoval s nami. Tie drísty mi prišli úbohé skôr než muž po tridsiatke z, ktorého sa vysmievali.

Niektorý ľudia sa veľmi často znedôstojňujú iných ľudí vysmievaním sa im za chrptom a táravím hanobením. Väčšinou ani nezáleží na tom čo si o nich myslia v skutočnosti alebo, že sa týmto hanobením iných sami chovajú nanajvýš úboho.

Moja otázka o, ktorej je diskusia tejto témy fóra: čím je to ak sa niekomu páči ohováranie, alebo posmech a prečo to vlastne v skutočnosti robia?

ľudia, ktorý radi hanobia a vysmievajú sa majú slabé Ego. Nielen slabé superego, ale aj hlavné Ego.

- 1. Výnamovo odveci asociácie; 2. expresívnosť, ktorá nahrádza logicko-analytickú racionalitu, prípadne uvažujúci vždy prevažne expresívne; 3. celkové zovšeobecnovanie.
V podstate všetky výsmešky sú bud´to prehnane supelatívne, teda mimo, z uletenej asociatívnej predstavy s minimom zhodností faktov, alebo niekedy rovno iróniou, teda pritikladom logiky. Vyvrcholenie každej irónie je vždy protichodné s logickým očakávaním. To je totiž tou základnou charakteristickou črtou irónie.

- Neetickosť, asociálne sklony.

- Neschopnosť empatie

- Zlé sebavedomie - sebaurčenie... Ked´strapňujú niekoho iného, tak si vylepšujú mienku o sebe:
1.: Neuvedomujú si vtedy vlastné menejcennosti voči iným ľudom s prihliadnutím na ponižovaného, lebo sa tešia že na tom "niesú zrovna najhoršie". Bez ohladu na to či by si mysleli, že sú na tom zase najhoršie.
2.: Nevyrovnanosť s vlastným spoločenským postavením, ktoré si kompenzujú voči iným týmto spôsobom.
3.: Pre slabé sebavedomie, ale v podstate celé Ego, slabé Superego a v špecifickej úlohe Id nemajú vlastnú nesprostredkovanú mienku, prípadne si iba za ňou nestoja a preberajú hanobné postoje od spoločnosti ku, ktorej sa začleňujú.



To ak má niekto "nejako štrukturizované slabé ego", komplexi menejcennosti, alebo hociktorý z vymenovaných bodov ešte neznamená, že by rád hanobil iných ľudí, ale práve kvôli empatii naozaj veľmi často presne naopak, ale ak je osobnosť štrukralizovaná so všetkými spomenutými bodmi súčastne, tak určite áno.

čo si myslel tým, že sú "superlatívne" a prečo by tie asociácie mali byť významovo odveci?

1. "Superlatív" je relatívny absolutív. Relatívny pretože ide o porovnania a teda vyjadruje nejakú hodnotu objektu voči iným objektom. Superlatívmi môžu byť napríklad: "najhorší", "0", "sloní chobot", "blb***", "vždy", "všetko", "nekonečný"...
- V rámci číselného radu: "0, 1, 2, 3,... až 10" sú superlatívmi číslice "0" a "10", pretože číslo "0" je oproti ostatným z číslic tohto radu číslo s relatívne tou najmänšou hodnotou a a číslo "10" je v tomto číselnom rade relatívne s najvyššou hodnotou.
- Z pomedzi velkosti nosov suchozemských živočíchov je superlatívnym sloní nos.
2. "Asociáciovanie" je škatulkovanie, združovanie, priradovanie spojitosti na základe nejakej súvislosti, ale podstatné je na tom to medzi čím je v realite tých súvislých faktov najviac.

Pri dostatočnom egu by nemalo napadnúť nič takého mimoriadneho, lebo nech už ide o hociaké osobné dispozície, sytuácie... ktoré sú bodom posmeškov obvykle tak, či tak +/- s nejakou, alebo žiadnou odchýlkou, ajtak plnia svoj účel, alebo majú nejakú hlbšiu pointu, ktorá im už na mysel nepríde, takže to ostane nepochopené.

Vysmievat sa ludia mozu aj kvoli tomu, ze je niekto zly.

A-ha, takže podla teba sa radi vysmievajú z iných a robia kadejako inak zle tý dobrý a tý zlý bývavajú ich oblúbenými terčami? Tak to by bolo niečo nové.

Obvykle sa k hanobeniu a posmeškom uchylujú chudáci, ktorý nemajú dostatok odvahy, alebo inteligenčné schopnosti na to, aby človeku čelili normálne, alebo sa iba na niekom odbavujú. Najčastejšiie všetko dokopy... "za chrbtom" sa na niekom odbavujú, lebo nemajú inteligenčné schopnosti a odvahu, aby sa mohli ukazovať a predvádzať. Trochu detinské... v školke sme to zažili všetci a určite si pamätáme ako to chodilo. Niekorý "vyrástli" a iných to neprešlo, lebo nič iné nedokážu. Robia to šaškovia, ktorý sa chcú beztrestne predvádzať na úkor niekoho iného a nie odvážny pomstitelia, ktorý si idú priamov cestov naprieč nástrahám za svojim cielom.