Mineralizácia zlata metabolizmom baktérie

Vedec Frank Reith z austrálskej univerzity z Adelaide a jeho medzinárodný tým kolegov zistili, že baktéria Cupriavidus Metallidurans pri metabolických procesoch mineralizuje molekuly zlata z chemicky toxického prostredia zlúčením ťažkého kovu a vytvára z nich biominerály, ktoré v konečnej mineralizovanej podobe môžu mať tvar zlatých nugetov. Baktéria Cupravidus metallidurans dokáže mineralizovať zlato z chemických látok, ktoré sú pre zložitejšie organizmi a dokonca aj väčšinu iných baktérii smrteľne toxické vdaka megaplazmidom pMOL28 a pMOL30. Baktéria má veľmi vzácny metabolizmus, ajked´jej výskyt v prostredí je relatívne bežný. Baktéria ku svojim metabolickým procesom života pri spalovaní kyslíku nepotrebuje spalovať kyslík na CO₂ s uhlýkom organického pôvodu ako iné baktérie a živočíchy, ale namiesto toho si kyslíkom vytvára energiu pri chemických reakciách s prvkami kovou, teda redukciou minerálov.

Nový druh zýskavania zlata po genetickom upravení baktérii Cupriavidus Metallidurans sa predpokladá zahájiť v priebehu 3-5.rokov. Tými vedcov pripravujú nielen využitie týchto poznatkov o metabolizácii kovov niektorými baktériami na nový spôsob zýskavania zlata, ale aj vývoj technologii detekcie baktérii v prostredí na základe poznatkou o ich metabolizme.
Podla vedcov je objavenie baktérie kľúčom k novým technologiam zýskavania nielen zlata, ale aj iných ťažkých kovou z prostredia planéty, ktoré by mohlo prebiehať aj v kontrolovaných podmienkach. Baktéria je do istej mieri využiteľná pri čistení toxicky zamoreného prostredia toxickými zlúčeninami ťažkých kovou. O možnosti využitia baktérii pri čistení prostredia sa vie dlhé obdobie rokov, ale baktéria otvára "dvere" k nielen novému spôsobu výnosou zlata z doteraz bezhodnotných chemických toxínov, ktoré môže byť finančne zaujímavé, ale zároveň by sa takýto spôsob zýskavania zlata mohol stať aj ekologicky prijatelnou alternatívou ťažby zlata, kedže mineralizácia kovu by mohla prebiehať v kontrolovaných podmienkach a s inou technologiou spracúvania, možno aj bez použitia látok s kianidom, ale to už bude záležitosťou úspešnosti modifikácie DNA, alebo chemického prevedia prostredia v, ktorom bude mineralizácia kovu baktériou prebiehať . Prítomnosť väčšieho množstva mineralizovaného zlata je v prírode relatívne zriedkavý jav, zatiaľ čo chemické prostredie toxíckých ťažkých kovou s atommi zlata vhodné pre zmineralizovanie baktériou Cupriavidus Metallidurans bežnejšie.

Takze to znamena, ze ak su na Slovensku v lokalite Sturec pri Kremnici loziska zlata, tak je tu aj vhodny chemicky material, ktory je mozne destilovat na mineralizaciu zlata bakteriou.
Nemoze a j pomouct pri odstranovani skod?

1. Baktéria nerozdých zase úplne všetky druhy toxínov, respektívne zlúčením zlata a ťažkých kovou, ale iba nejaké konkrétne chemické látky prvku zlata, takže aj jej nasadenie pri odstraňovaní škôd spôsobených toxikáciou prostredia je obmedzené.

2. Najhoršie škody spôsobené ťažbou zlata bývavajú v dôsledku čistenia zlata pomocou kianidu. Na kianid nieje ani baktéia imúnna a kianid sa pre ňu stáva smrteľným. Nedokáže ho spracovať metabolickými procesmi a teda ani chemicky odstraňovať z prostredia metabolickou premenov na inú chemickú zlúčeninu.

3. Niesú ešte žiadne projekty a vlastne ani navrhnuté technologie. Mali by byť v priebehu 3-5.rokov, ale nevie sa kto zo súkromného sektora sa ich zmocní. Pôjde o technologický a genetický vývoj v rámci výskumu. Pochybujem, že oblasť pri Kremnici bude pre zahraničie práve tým najzaujímavejším, kedže subjekty zo súkromného sektora budú môcť uskutočniť globálny výber. Ale je isté, že cena zlata kvôli jeho zvýšenému dodávaniu na trh bude klesať.

Takze s tlakom na tazbu zlata v Kremnici si domaci, tak skoro nevydychnu.

Myslím, že ich pôda má v takom prípade dobré chemické vlastnosti pre mineralizáciu. Neviem presne akým spôsobom chcú dodávať látky zlata určené k mineralizácii pre baktériu... povrchové buldozéri by sa im v tej Kremnici asi tiež nejako extra nepozdávali.

Ono to nie je tak jednoduché. Mineralizácie sa viažu na určité typy hornín porfýry, kremenne žily... nie pôd. A to za určitých P-T podmienok. Takže nikto nikde určite s buldozérmi nenabehne.