Právo na súkromie

Právo na súkromie (ľudské práva)

Právo na súkromie zahrňa práva na integritu vsťahov a rodinný život, rozhovory, elektronickú poštu od mobilných telefonov, cez e-maily ku klasickej pošte a iné... Znedôstojňovanie a poskytovanie osobných informácii, či už zásahom do súkromia vymyslenými(spadá pod iné zákony), ale aj reálnych informácii 3.osobe je na Slovensku trestné a nieje to žiadna novinka. Medzinárodné ľudské práva zaviedla OSN a samozrejme, že na dodržiavanie ľudských práv je dohliadané zo zahraničia.
Je presne vymedzené čo musí skutková podstata naplňať a čo právo na súkromie vymedzuje a samozrejme, že úplne všetko okolo osobny "XY" podla "Práva na súkromie" nieje "súkromie".

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva napísal:
Prejavy osobnej povahy

Súčasťou práva na súkromie sú aj prejavy osobnej povahy človeka. Medzi takéto prejavy patrí napr. gestika, mimika, opaľovanie sa na súkromnej terase, vyznávanie lásky (ktoré môže byť zachytené aj v písomnej podobe) alebo spev. Dlugošová, Z.,Kolíková, M.: Právo na súkromie in Metodická príručka. Bratislava, Občan a Demokracia 2003, s. 8. Tieto prejavy sú súčasťou súkromia jednotlivca, na utajení ktorého je vo väčšine prípadov záujem. Zachytením týchto prejavov na hmotný substrát však môže dôjsť k porušeniu práva na súkromie.
http://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/0A468F0FF2D5C21CC12570770040E4B6?OpenDocument

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva napísal:
Právo na ochranu súkromného a rodinného života
v slovenskom právnom poriadku

Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) garantuje právo na súkromný a rodinný život v ustanoveniach čl. 16, čl. 19, čl. 22 ods. 1 a čl. 41. V zmysle čl. 16 ods. 1 nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa čl. 19 ods. 1 a 2 každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. A v zmysle čl. 22 ods. 1 listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona podľa čl. 41 Ústavy. Na občianskoprávnej úrovni chráni právo na súkromie zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v § 11, podľa ktorého fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Obsah pojmov súkromný život a rodinný život je v praxi slovenských súdov veľmi prepojený, z toho dôvodu je potrebné ich posudzovať spoločne.

Ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení, Ústava vo viacerých ustanoveniach dotvára jednotnú úpravu práva na súkromný život, ktorého podstatou je možnosť jednotlivca v určitej sfére spoločenských vzťahov žiť podľa svojich predstáv bez zbytočných obmedzení, príkazov a zákazov ustanovených orgánom verejnej moci. Ústavná ochrana súkromia sa podľa čl. 16 ods. 1 spája s nedotknuteľnosťou osoby. Predmetom takto vytvorenej ochrany je súkromie späté s telesnou integritou a materiálnymi hodnotami súkromnej povahy. Ochrana nemateriálnych hodnôt súkromnej povahy sa zaručuje podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 19/97 Nezaručuje však ochranu súkromného a rodinného života pred akýmkoľvek zasahovaním. Zaručuje ochranu len pred takým zasahovaním, ktoré je neoprávnené. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. II. ÚS 7/1999, z 18. februára 1999
http://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/0A468F0FF2D5C21CC12570770040E4B6?OpenDocument

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva napísal:
Ďalšou oblasťou, v ktorej sa dbá na ochranu súkromia jednotlivca je oblasť spracúvania osobných údajov. V zmysle § 7 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov tieto možno spracúvať iba so súhlasom dotknutej osoby. Ten, kto mieni zverejniť osobné údaje dotknutej osoby, nesmie svojím konaním neoprávnene zasahovať do práva na ochranu jej osobnosti a súkromia. Zákony stanovujú aj spôsob spracúvania osobných údajov pri plnení úloh Železničnej polície a Policajného zboru na účely trestného konania, ktoré môže spracúvať i bez súhlasu osoby, ktorej sa týkajú, pričom je povinná dbať na ochranu jej súkromia. Ustanovenia § 57a zákona NR SR č. 57/1998 Z.z. o Železničnej polícii a § 69a zákona NR SR č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore. Zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám tiež stanovuje, že informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, sa sprístupnia len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Aj v oblasti zdravotníctva je striktne vyžadovaná ochrana pacientovho súkromia. Okrem toho, že zdravotnícky personál je povinný uvážene chrániť informácie dôverného charakteru, prístup do zdravotnej dokumentácie pacienta má len zákonom stanovený okruh osôb. Zákona NR SR č. 311/2002 Z.z. o povolaní sestry, o povolaní pôrodnej asistentky, o Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek. V zmysle zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov treba v imigračných otázkach vždy prihliadať na súkromný a rodinný život cudzinca. Ustanovenia § 27, §38, § 42, § 45b a § 57 zákona NR SR č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov. Súčasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov v rôznych oblastiach je aj ich právo na súkromie pri prezliekaní alebo očiste tela, ktoré sú chránené nariadeniami vlády Slovenskej republiky. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 117/2002 Z.z. o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri banskej činnosti a pri dobývaní ložísk nevyhradených nerastov, Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 510/2001 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko, Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.b201/2001 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko.
http://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/0A468F0FF2D5C21CC12570770040E4B6?OpenDocument

Mne to s tym zakazom zhovarania sa, zverejnovania a zhormazdovania sa a tabu o tychto temach v ramci prava na sukromie pride by skor socialisticke, alebo rovno komunisticke nez demokraticke od OSN zo zapadneho sveta.

Demokracia narozdiel od extrémistického lavičiarskeho prúdu, čiže Komunizmu rozlišuje medzi súkromným a verejným. To znamená, že verejnosť má právo informovať sa o verejných činnostiach osoby "X.Y." ako napríklad o vyjadreniach a názoroch v obsahu textu, ktorý napríklad nejaký novinár napísal pre publikovanie v médiách, avšak nie o súkromnom čo tá istá osoba "X.Y." napísala súkromne pre inú osobu, pretože zo strany "X.Y." v 2.prípade zákon počíta s vôlou nezverejňovania osobného obsahu, ktorý má ostať utajeným.
V naozajstnom komunizme bolo v niektorých veciach naopak zákaz informovania o verejných činnostiach a názoroch osoby "X.Y", teda novinára "X.Y.", ale ak to bolo v záujme socializmu, tak naopak bolo prípustné vyjadrovanie sa k činnostiam "XY" aj ako súkromne činnej osoby. V komunistickom systéme sa za istých okolností mohli stať niektoré informácie zo súkromia napríklad aj predmetom jednania o zotrvaní vo verejnom živote osoby "X.Y.".

- V extrémistickom socializme sú v prvom rade kryté celospoločenské záujmy, kedy je vôla častejšie rozhodnúť v záujme väčšej skupiny osôb, a v neprospech záujmov jednotlivcov, kedy môžu byť porušené jeho práva (napriklad znárodnovanie).
- V demokracii sú kryté individuálne súkromné záujmy jednotlicov ako základných buniek spoločnosti, ktorý stymulujú celospoločenské zriadenie. Demokratické zriadenie nemôže nikdy odobreať základné ľudské práva, ajked´ v tomto systéme rozhoduje väčšina.

Ale ak nieje niečo fotografovane na sukromnom pozemku, tak tie fotky moze zverejnovat ci nie? Ak niekto nespieva zamilovae piesne na sukromnom pozemku... , alebo nieco ine...

Ale ak o niecom rozhodne vacsina v ramci hlasovania, tak ajtak sa to predsa da povazovat za demokraticke.

1. Rozdiel medzi tým ak je niekto odfotený napríklad na neprehliadne oplotenom súkromnom pozemku, kde chodí "hore bez" a medzi tým ked je "hore bez" na verejnom pozemku je v tom, že vstup na súkromný pozemok majú iba vymedzené osoby, tak zo strany "objektu fotografie" pri nahote na súkromnom pozemku niejde o úmysel exhybície, ukazovania sa. Na verejnom pozemku je to s úmyslom exhybície nejednoznačné.
Avšak pri každom type fotografie nech už je fotená hocikde ide o vôlu, či povolenia človeka, ktorý je objektom fotografie.
Netreba si míliť Slovenské, či EU zákony s tými Americkými.
A tak isto to je aj s ostatným.

2. Ak ide o hlasovanie o zákonoch, ktorých návrhy niesú protiprávne na vyššej úrovni, tak samozrejme že ak tým niesú narušené práva daných jednotlivcov, teda to nieje protiústavné, tak v demokratickom systéme by mal jednotlivec svojimi osobnými požiadavkami vyhovieť počiadavkám väčšiny.
Avšak niejde o žiadne spoločenské kolektívy a podobne. Jednotlivec nieje podriadený kolektívom, či hociakej skupine osôb iba preto, že sú vo väčšine. Niejde o väčšinu v rámci nejakého kolektívu, organizácie, alebo aj celej dediny, ale celospoločenskú väčšinu v rámci štátu, EU a OSN, lebo väčšina v dedine, kolektíve... je stále iba mänšinou v rámci celospoločenského merítka, teda vyčlenenou asociáciou od zvyšku spoločnosti, ajked´často v snahe o začlenenie. Avšak demokraticia rešpektuje ľudské práva nech ide o hociakú formu demokratického zriadenia.
Teda ak by niekto chcel v rámci kolektívu hlasovať o odobratí ľudských práv a povedali by, že toho jednotlivca prehlasovali, tak by to vyjadrenie iba znamenalo, že jednotlivec vyjadril svoj nesúhlas a apeloval na dodržiavanie svojich práv a ostatný by páchali organizovanú trestnú činnosť za, ktorú sú oveľa vyššie tresty.
Ak by to hlasovanie prebehlo bez neho, tak ajtak v takom prípade už ide o organizovanú trestnú činnosť, kedže sa na nej organizovane podiela viacero ľudí.
Teda to hlasovanie by nebolo dôkazom demokratickosti, ale iba asociality, lebo za 1. niejde o celospoločenské štátne hlasovanie a 2. o odobratí ľudských práv sa v demokratickom zriadení hlasovať nedá. Rozdiel medzi tým ak napríklad je niekto odfotený napríklad neprehliadne oplotenom súkromnom pozemlu, kde chodí hore bez znamená, alebo tým ked´je hore bez na verejnom pozemku je v tom, že kedže vstup na súkromný pozemok majú iba vymedzené osoby, tak zo strany objektu fotografie na súkromnom pozemku niejde o úmysel exhybície, ukazovania sa. Na verejnom pozemku je to nejednoznačné.
Avšak pri každom type fotografie nech už je fotená hocikde ide o vôlu, či povolenia človeka, ktorý je objektom fotografie.
Netreba si míliť Slovenské, či EU zákony s tými Americkými.
A tak isto to je aj s ostatným.

2.Ak ide o hlasovanie o zákonoch, ktorých návrhy niesú protiústavné, respektívne protiprávne na vyššej úrovni, tak samozrejme že ak tým niesú narušené práva daných jednotlivcov, teda to nieje protiústavné, tak v demokratickom sustéme by podla neho mal jednotlivec svojimi osobnými požiadavkami vyhovieť požiadavkám väčšiny.
Avšak niejde o žiadne spoločenské kolektívy a podobne. Jednotlivec nieje podriadený kolektívom, či hociakej skupine osôb iba preto, že sú vo väčšine. Niejde o väčšinu v rámci nejakého kolektívu, organizácie, alebo aj celej dediny, ale celospoločenskú väčšinu v rámci štátu, EU a OSN, lebo väčšina v dedine, kolektíve... je stále iba mänšinou v v rámci celospoločenského merítka, teda porušovaním, práv vyčleňujúcou sa asociáciou od zvyšku spoločnosti na jej okraj, ajked´často v snahe o začlenenie. Avšak v demokratickom zriadení nieje prípustné porušovanie ľudských práv.
Teda ak by niekto chcel v rámci kolektívu hlasovať o odobratí ľudských práv a povedali by, že toho jednotlivca prehlasovali, tak by to vyjadrenie iba znamenalo, že jednotlivec vyjadril svoj nesúhlas a apeloval na dodržiavanie svojich práv a ostatný by páchali organizovanú trestnú činnosť za, ktorú sú oveľa vyššie tresty.
Ak by to hlasovanie prebehlo bez neho, tak ajtak v takom prípade už ide o organizovanú trestnú činnosť, kedže sa na nej organizovane podiela viacero ľudí.
Teda to hlasovanie by nebolo dôkazom demokratickosti, ale iba asociality, lebo za:
- 1. niejde o celospoločenské štátne hlasovanie
- 2. o nerešpektovaní ľudských práv sa v demokratickom zriadení nedá hlasovať.

Porušovaním práva na súkromie sa dá páchať organizovaná trestná činnosť? No, najzábavnejší sú dedinský týpkovia čo si myslia: "urobme to všetci, všetkých zavrieť nemôžu", "čím viac nás bude - tým menej nám toho hrozí". že reči o demokracii pri porušovaní ústavy SR

Napríklad organizované zverejňovane súkromného obsahu... Pri organizovanej trestnej činnosti je výkon trestu odňatím slobody vo väzbe. Ako organizovaná trest... sa môže klasifikovať aj napríklad skutok, ktorý by bol inak priestupkom, inokedy sa rieši pokutou ak niejde o organizovaný trestný čin a samozrejme, že porušovanie základných ľudských práv je ústavou SR a zo strany OSN vnímané najprísnejšie.